Pretože v holubárstve sa človek stretáva s rozličnými typmi ľudí,osudov a z rozhovorov s nimi,je možné urobiť si úsudok o dobe minulej,porovnať ju s dnešnou a v mnohom dostaneme odpoveď na otázky-prečo dnešný človek dokáže v mnohých prípadoch tak akurát skloniť hlavu...Na sklonku produktívneho života som pracoval s holubárom,milovníkom prírody,žijúcim v detstve s rodinou na samote v lese zhruba 1,5 km od dediny.Je to milovník okrasných holubov,má od nás aj pár poštových,v jeho prípade chovať ich úspešne,kvôli dravcom,je nereálne.Sú voliérované,max.pod dozorom pri otvorenej voliére,na 15 minút po trávniku a späť.Bolo ich 6 detí,on bol druhý najstarší.Otec musel byť už ráno o šiestej v stavebnom podniku,mama mala niekoľko týždňového súrodenca.Staršia sestra nastúpila do prvého ročníka.Otec povedal-Vilo,pôjdeš odprevadiť Marienku do dediny do školy,už si veĺký,z detí najstarší chlap.Marienka sa bojí ísť sama lesom,zoberieš si psa a pôjdete,pretože do školy musí a okrem teba,nemá kto s ňou ísť.Tak 5 ročný chlapec,so psom odprevádzal 6 ročnú sestru.Dole 1,5 km spolu,naspäť lesom 1,5 km do kopca sám,iba s verným spoločníkom.Zima,nezima,tma netma,dážď nedážď.Či to bolo správne,aký je pohľad na túto situáciu dnes,to nechajme na individuálne posúdenie.Sú však v dnešnej dobe ľudia so slabším charakterom,manipulovateĺnejší,ľahostajnejší,alebo im už stačí ukázať iba cestu do košiara?