Holuby Jozefa Saba lietajú nad celou Európou
Sedemdesiatdeväťročný Jozef Sabo z Michaloviec patrí medzi najstarších a najskúsenejších chovateľov poštových holubov na Slovensku. So svojou záľubou


Milan POTOCKÝ
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+
začal tesne po druhej svetovej vojne a jeho láska k opereným krásavcom vydržala dodnes. Napriek tomu, že poštové holuby z jeho chovnej stanice si pochvaľujú desiatky chovateľov z celej Európy, on zostáva stále skromným chlapom, u ktorého sú na prvom mieste práve jeho miláčikovia. Jeho život je preto spojený s michalovskou organizáciou chovateľov holubov, ktorá patrí medzi prvé na Slovensku - v septembri oslávi 70. výročie od svojho založenia.

Spolok chovateľov poštových holubov na Zemplíne založili ešte za prvej Československej republiky. Paradoxom je, že pri jeho vzniku nestáli miestni, ale českí chovatelia. Išlo o zamestnancov armády a vojakov z 20. pešieho pluku. Jedno z veliteľstiev sídlilo aj v Michalovciach v starej budove medzi dnešnými Dukelskými kasárňami a futbalovým ihriskom. Jozef Sabo si pamätá všetkých členov a ľudí, ktorí sa za desaťročia v holubárskom klube vystriedali. Spolky spočiatku paradoxne nevznikali vo veľkých mestách, ale práve tam, kde sa nachádzali už spomínané vojenské posádky so špeciálnymi armádnymi holubmi, ktoré používali na prenos správ. Vo svojich posádkach mala armáda dokonca tzv. putovné vojenské holubníky. Za prvej republiky boli aj v Spišskej Novej Vsi, Košiciach a Užhorode. "Michalovskí chovatelia pred rokom 1936 boli najprv členmi užhorodského spolku. Až potom vznikol spolok v Michalovciach. Prvý však založili v Liptovskom Mikuláši v roku 1923. V regióne neskôr po druhej svetovej vojne pribudli ďalšie organizácie - v Humennom a vo Vranove nad Topľou," spomína.

Začiatky podľa neho neboli ľahké. Holuby vtedy nemohol chovať len tak hocikto. Musel byť v organizácii. Armáda to kontrolovala, pretože sa poštové holuby používali na spravodajské účely. "V Humennom bol jeden prípad, kde chlap rád choval holuby, ale nebol členom spolku. Policajti mu vtedy zničili celý chov. Policajtov dokonca nechcel pustiť a holubov bránil vidlami. Nakoniec mu asi sto holubov zabili. Keď som to videl, bolo mi ťažko," rozpráva legendárny chovateľ.

Povojnový zákon bol však neúprosný a každý musel byť organizovaný a zaregistrovaný v spolku. Mnohým to nevyhovovalo, pretože operencov chovali najmä kvôli jedlu. V ťažkých časoch sa holuby bežne ocitli na jedálnom lístku v nejednej domácnosti na dedine.

Starých chovateľov trápi, že sa za desaťročia chov holubov podstatne zmenil. "Niekedy bola celá organizácia ako jedna rodina. Priateľské kontakty už nie sú také ako predtým," povedal Sabo. Mnohí si z holubov urobili biznis. "Pre niektorých už holub nemá cenu - ide im o chovateľskú prestíž," dodal.

Posedenie chovateľov pri čaji v blízkosti holubníka je dnes ojedinelé. Napriek tomu si Andrej Bereščík z Horoviec, Milan Gerboc zo Strážskeho vždy nájdu čas na malé posedenie u skúseného holubára. Všetci traja majú na svojom konte nejedno z ocenení z rôznych slovenských, ale aj zahraničných pretekov. Svojho holuba vypustia kdekoľvek v Európe a potom na svojich zverencov čakajú doma v napätí, kedy priletia. Mnohé návraty sú pritom kuriózne a dojímavé. "Mal som holuba, na ktorom som si veľmi zakladal. Ako "ročáka" som ho pripravoval na preteky. Raz sa od celého kŕdľa nečakane oddelil a odletel preč. Vrátil som sa domov, ale holub stále neprichádzal. Napokon sa vrátil - po štyroch rokoch!" povedal Andrej Bereščík. Väčšina holubov však priletí načas.

Holubárov fascinuje na ich miláčikoch perfektný orientačný zmysel a ich veľkolepý návrat domov nech ich vypustia kdekoľvek v Európe. "Odveziete ho do Nemecka a potom čakáte, kedy sa vráti. A on príde! Je to úžasná vernosť k domovu. Je to podobne ako vo futbale. My sme vlastne fanúšikovia, ktorí sa o jeho prílet nepričinili, lebo sme len diváci, ktorí mu strašne fandili," doplnil Sabo.

Podľa holubárov sa robilo veľa pokusov, podľa čoho a ako sa holuby orientujú. Skúsený chovateľ tvrdí, že aj holuby majú svoje obľúbené cesty tak ako ľudia, po ktorých sa pravidelne vracajú domov.


Článok z Košického Korzára z augusta 2006

Velka gratulacia Jano k 1.cene v NP VETSCHAU ked som dobre pozeral tak sampionka to zduplovala druhy-krat nech sa jej dari do konca sezony.Nase take stastie nemali pri dolete ich cakala burka umiestnili iba tie ktore prerazili ,,no co pocasiu nerozkazes -na ukor nabiju iny´´. LETU ZDAR

Víťazovi Vetschau gratulujem, ale chcel by som sa vyjadriť k príspevku pána predsedu OZ SB Františka Genacura. Holuby OZ SB dominovali na väčšinou pretekov DT a SDT po minule roky. Toho roku holuby maju veľky problém pomaly v každom preteku - dôvod je ten, ze do roku 2017 sme lietali Česku republiku a pre veľky sen lietať v Regióne Šariš sme začali v roku 2018 lietať Poľsko. Trvalo dosť dlho pokiaľ holuby sa prispôsobili tomuto smeru z Poľskej strany. Po 5 rokoch nespokojných par určitých “ chovateľov “ sme v roku 2023 začali lietať z Českej republiky stredom. Dopadlo to tak, ako skúsenejší chovatelia iných OZ na Slovensku predpokladali, ze to bude katastrofa. Aj sa potvrdilo doposiaľ sa vytratili z hrubá 3000 holubov a sezónu muselo ukončiť 70 % chovateľov. Skutočný neúspech holubov OZ SB v Regione Tatry je predovsetkym zmena smeru a nie burky dažde pod. V skutočnosti sa vytratili najkvalitnejšie holuby bez rozdielu vek. Chovateľ ma co robiť najmenej 4 roky, aby sa dopracoval k podobným výkonom ake mal. Pán Genčur treba napísať pravdu aká je, ze je uplne zničená sezóna pre chovateľov OZ SB. Nechcem tu pisať dôvody zmeny smeru to si každy môže domyslieť prečo. S pozdravom letu zdar.

Pan Gllovic cisla radsej nepis lebo Ty ked trepnes tak to stoji zato ale poradim Ti pozri si vsetky OZ na Slovensku pri akych cislach koncia sezonu bez ohladu smeru vyp.miest.Podla teba je 5 zo 7 ZO iba zopar chovatelov ktori podpisali zmenu a dalsi z ostavajucich 2 co nesuhlasili za zborove POLSKO.To si Nas pobavil zase.Vidim ze si mimo ked holuby uz 10-rocia letia cez Polsko staci ked im das prvy pretek Mosty u Jablunkova a ostatne ZO maju vymalovanu sezonu ( vsetci zainteresovany pozrite si archiv od r.2018 dole ).Casy kedy cvicene opice sadali v hejnoch z Polska a dosahovali rychlost 1500-1900 su prec.Nastala kruta realita.,,LETU ZDAR´´

Dobrý deň
Možno že tento môj príspevok do DF je mimo tému,ale vždy som trochu sklamaný ak sa pre holuby používa termin "cvičné opice "
Každý chovateľ mi dá za pravdu koľko námahy sa skrýva za úspechom každého jedného holuba.
Kvalitný rodokmeň,tréning,kŕmenie príprava na závody motivácia atď.
A keď sa dosiahne výborný výsledok tak sa to odbije dvoma slovami "cvičné opice"
V Belgicku majú preteky od 100 km a viac a tam jedno zakrúženie okolo holubníka je strata prvej ceny v celkovom poradí !!!
A za druhé nikdy som nepočul by tam niekto nazval tieto holuby "cvičné opice"
Naše holuby za nás "bojujú " na pretekoch tak trochu úcty si zaslúžia.
Nemôžeme porovnávať šprinterov s maratóncami.
S pozdravom Buc Stefan

Oprava správne ma byť: Cvičené opice
Ďakujem za pochopenie.

Pán Buc veľká pravda čo ste napísali je to smutné ak niekto nevie predýchať hromadný dolet ,neúcta kvality holubov a nehovorím o námahe chovateľa

Pan Buc a pan Zemba nastudujte si posledne 4 roky sezony mlph v OZ Sabinov a mozno pochopite podstatu veci ak nie som na telefone a prosim Vas nemiesajte tu Belgicko zo Slovenskom.Takych co strkaju nos vsade je tu dost.

Pán Genčúr ako som v úvode písal môj príspevok je možno mimo témy vášho problému.
Reagoval som na slovné spojenie "cvičené opice"
A to sa mi zdá trochu dehonestujúce prirovnanie k naším holubom.
Pre mňa je holubárenie koníček a podľa toho sa
k nemu tak aj správam...
S úctou Stefan Buc

Hm...
Aj cvičenú opicu treba vedieť vychovať a vycvičiť.
...preto sa volá cvičená!
A nie každý (a každá opica) to dokáže...

Slovenský zväz chovateľov poštových holubov
to je organizácia kde som registrovaným členom DF a tu "debatujeme" o poštových HOLUBOCH
To je z mojej strany asi všetko...