Vážení chovatelia poštových holubov a milovníci prírody.

Už dávnejšie sa zaoberám myšlienkou ako pomôcť našim poštovým holubom. Často počúvam, že chovateľ nemôže pustiť na prelet svoje holuby, lebo hneď je tam...(prosím používajme namiesto mena predátora tri...) Ja to tiež poznám, bývam na rovine, ale 5km vzdialené Biele Karpaty a 4km vzdialený Považský Inovec, pre ... žiadny problém, patria do prírody v primeranom množstve, ale v prvom rade musíme zmeniť postoj, alebo ak chcete taktiku. Nebuďme PROTI, ale buďme ZA. Nebuďme proti...,ale buďme za poštového holuba.

Požiadal by som členov prezídia SZ CHPH, aby podali žiadosť o zápis do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska (treba podať podľa výzvy do 30.4.2025), žiadateľom-predkladateľom a držiteľom osvedčenia bude SZ CHPH.
Holubárstvo-poštový holub-živé dedičstvo.
Ak sa to nepodarí tento rok, treba podávať do termínu každý rok, raz tam bude zostava komisie, že to určite bude schválené.

Treba si nájsť "Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru"
Sú tam všetky podmienky a kritéria zápisu, ako aj elektronický formulár, skrátka všetko čo potrebujeme k žiadosti, ktorú bude schvaľovať komisia Ministerstva kultúry. Možno v sprievodnom liste tiež informovať, že poštového holuba má aj Nemecko v nehmotnom kultúrnom dedičstve (paradox majú tam poštového holuba aj ...)

Musíme využiť:
-máme múzeum chovateľstva poštových holubov
-máme cenné informácie v knihe "100 rokov organizovaného poštového holubárstva"
-máme svoj zväz SZ CHPH
-máme v parlamente poslanca-chovateľa poštových holubov
-v neposlednom rade aj keď je to úsmevné, poštové holuby sú zásobou komunikačných možností v prípade zlyhania dnešných.

Takúto žiadosť by mal podať aj Český zväz podľa ich podmienok


Z internetu:

Nehmotné kultúrne dedičstvo na Slovensku
Ratifikácia Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenskou republikou v roku 2006 podnietila štátne orgány, aby sa viac zaujímali o systematické zabezpečenie tohto typu dedičstva. V roku 2007 Vláda SR schválila dokument Koncepcia starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru a v roku 2015 Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru do roku 2020.
Okrem zavedenia predmetov regionálneho vzdelávania a tradičnej ľudovej kultúry do školských osnov, vytvorenia centrálnej databázy informácií o ľudovej kultúre a zavedenia ďalších systematických krokov v ochrannom procese sa v tomto dokumente predpokladalo aj vytvorenie zoznamov nehmotného kultúrneho či živého dedičstva na Slovensku. Koncom roka 2019 schválila vláda Koncepciu udržateľného rozvoja nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry na roky 2020 – 2025, reflektujúcu obsahové a tematické rozšírenie Vykonávacích smerníc a ďalších dokumentov v nadväznosti na ciele Agendy OSN 2030.
V súčasnosti je živé dedičstvo zo Slovenskej republiky v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva zastúpené deviatimi prvkami:
1. Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (zápis v r. 2005, 2008)
2. Terchovská muzika (zápis v r. 2013)
3. Gajdošská kultúra (zápis v r. 2015)
4. Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách (zápis v r. 2016)
5. Horehronský viachlasný spev (zápis v r. 2017)
6. Modrotlač (zápis v r. 2018)
7. Drotárstvo (zápis v r. 2019)
8. Sokoliarstvo - živé dedičstvo ľudstva (zápis v r. 2021)
9. Tradície spojené s chovom koní Lipican
Implementáciu Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku zaisťuje Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (CTĽK pri SĽUK-u).
Okrem svojich ďalších funkcií v oblasti ochrany živého dedičstva je zodpovedné aj za zostavenie Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a Zoznamu najlepších spôsobov ochrany NKD na Slovensku Zoznamu najlepších spôsobov ochrany NKD na Slovensku.
Výzvu na predkladanie návrhov vyhlasuje každoročne Ministerstvo kultúry SR. Nominácie sa tvoria princípom zdola nahor, teda je na samotných ľuďoch, jednotlivcoch či komunitách nositeľov nejakého javu ľudovej kultúry či živého dedičstva, aby na výzvu zareagovali a vypracovali nominačný spis.
Viac informácií na stránkach Centra pre tradičnú ľudovú kultúru.


NEHMOTNÉ KULTÚRNE DEDIČSTVO
Poštové holuby pozná každý, poštové holuby sú kultové! V príbehu zohrávajú hlavnú úlohu ako nosiče správ. Ale aj keď už túto pozíciu vďaka najnovším médiám nezastávajú, zostávajú neoddeliteľnou súčasťou nemeckej kultúry. Láska k zvieratám, čas v prírode a družný klubový život aj dnes presviedčajú ľudí, aby sa venovali tejto nevšednej záľube. Poštové holuby sú prítomné vo všetkých generáciách. Vyžaduje si to špeciálne znalosti a zručnosti vo všetkých oblastiach poštových holubov, aby sa zachovalo toto kultúrne bohatstvo a odovzdalo sa ďalším generáciám. V septembri 2017 bola podaná žiadosť o zaradenie poštových holubov do „Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Severného Porýnia-Vestfálska“. Predpokladom tejto aplikácie je vykonávanie živej tradície v súlade s platnými právnymi predpismi Spolkovej republiky Nemecko. Presne to platí pre poštové holuby. Tradícia, láska k zvieratám, vášeň a komunita spojené v jednom koníčku nenechajú nikoho na pochybách o kultúrnom význame, a tak niet divu, že od apríla 2018 je chov poštových holubov v Severnom Porýní-Vestfálsku zaradený do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Od marca 2022 je súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva aj na federálnej úrovni.


Nebuďme PROTI, ale buďme ZA
S pozdravom Pavol Bachár

Poliakom sa to podarilo v 2023.

V plnej miere som za .

V Nemecku to bolo rovnako v roku 2003

https://www.brieftaube.de/news/verband/648-brieftaubenwesen-ist-immaterielles-kulturerbe.html#:~:text=Das%20%E2%80%9EBrieftaubenwesen%E2%80%9C%20ist%20Immaterielles%20Kulturerbe!&text=Die%20Deutsche%20UNESCO%2DKommission%20und,des%20Immateriellen%20Kulturerbes%20aufgenommen%20wurde.