Nečudujte sa,oni rozumej mimovládky dostávajú na ochranu Sokola dotácie a tak si idú svoje ,čo na Tom , že sú to vzdelanci bývajúci v panelákoch a okrem škrečka potažme akvária sa o nič iné nestarali.My sa divime im a oni nám.Taketo prednášky sú súčasťou ich programu berú za to peniaze,a taraju aký to má spoločenský prinos.My dotácie na naše holuby nedostávame a nemáme strešnú organizáciu na ministerstve ,a tak na nás nemajú oprávnenie vymýšľať projekty ,za ktoré by mohli stiahnuť do svojho vrecka eurofondy,tak môžeme šúchať nohami.Takto si privyrábajú vyučujúci,profesori na odborných fakultách a Sokola vidia len na francúzskych dokumentárnych filmoch.Taká je doba,
Autor: Peter VAVREK
Pekný pondelok prajem chcem reagovať, keď som otvoril diskusiu som neveril vlastným očiam či som na správnej stránke teraz neviem či ide o propagáciu sokolov ako ich máme chrániť alebo ako ich počet znížiť lebo to čo sa deje posledné roky je neúnosné samé utoky a potrava pre nich evidentne nič iné ako naše holuby loviť nechcú každý rok 20 kusov u mňa padne za obeť Sokola.p.Chavko je zato zodpovedný že naše holuby miznú v búdkach ktoré im tento pán postavil a tých krúžkov tam musí byť neskutočne veľa. Keby sme sa vybrali na miesta kde hniezdia a vychovávajú mladé tak ornitologovia pre záchranu Sokola by sa nedoplatili chovateľom poštových holubov.
Celosvetová vzácnosť: Sokol rároh patrí medzi najvzácnejšie dravce sveta, pričom celosvetová populácia sa odhaduje len na približne 30 000 až 40 000 jedincov [01:11].
Význam Slovenska a Trnavského regiónu: Na Slovensku hniezdi druhá najpočetnejšia európska populácia tohto druhu, pričom práve okolie Trnavy je jeho najvýznamnejším centrom výskytu [01:19].
Nebezpečenstvo elektrických vedení: Elektrické vedenia patria medzi päť najväčších zabijakov vtáctva na svete (spolu s mačkami a sklenenými plochami), pričom ročne spôsobia úhyn približne miliardy vtákov nárazmi alebo zásahom prúdu [02:54].
Prečo vtáky narážajú do drôtov: Väčšina vtákov má oči umiestnené po bokoch hlavy, kvôli čomu majú výborné periférne videnie, ale priamo pred seba vidia horšie [03:53].
Presun z pohorí do nížin: Kým v 70. a 80. rokoch hniezdili sokoly rárohy na Slovensku takmer výlučne v lesoch pohorí (najmä v Malých Karpatoch), v priebehu 90. rokov sa postupne presunuli do poľnohospodárskych nížin [10:52].
Nestavia si vlastné hniezda: Sokoly si hniezda nestavajú, preto v minulosti obsadzovali hniezda iných vtákov (myšiakov, jastrabov či krkavcov) alebo skalné štrbiny [11:15].
Vykrádanie hniezd pre sokoliarstvo: V 70. a 80. rokoch boli slovenské rárohy – najmä väčšie a robustnejšie samice – častým terčom vykrádačov hniezd pre arabský sokoliarsky trh, kvôli čomu sa museli hniezda fyzicky strážiť a kmene stromov natierať proti lezcom [12:27].
Hniezdenie v búdkach na stožiaroch: Vďaka dlhoročnej spolupráci ochranárov (najmä Jozefa Chavka) a energetických spoločností sa na stožiare vysokého napätia (400 kV a 110 kV) inštalovali plechové hniezdne búdky, v ktorých dnes hniezdi až 95 % slovenskej populácie [20:53].
Súčasná populácia na Slovensku: V aktuálnom roku zahniezdilo na západnom Slovensku 45 párov (38 úspešných vyviedlo 135 mláďat), zatiaľ čo na východnom Slovensku populácia dramaticky klesla na posledné 2 páry [27:33].
Európsky presun na západ: Úbytok populácie na východe a jej nárast na západe nie je len slovenským javom – rovnaký posun smerom na západ pozorujú ornitológovia aj v Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku či v Česku [28:17].
Vysoká úmrtnosť mláďat: Telemetrické sledovanie pomocou vysielačiek ukázalo krutú realitu – z 12 označených mláďat v rokoch 2021 a 2023 neprežilo do dospelosti ani jedno [33:20].
Ďaleké migrácie a hrozby v zahraničí: Mladé jedince zo Slovenska prelietavajú stovky až tisíce kilometrov (napr. na Ukrajinu, do Nemecka, Grécka či na Sicíliu), kde na ne číhajú neizolované drôty, pytliaci (napr. v Kosove) alebo odchyt sokoliarmi v severnej Afrike [34:08].
Zmena jedálnička a vplyv poľnohospodárstva: Po úbytku sysľov tvoria dnes hlavnú zložku potravy rárohov holuby (vrátane poštových) a hraboše poľné, ktorých premnoženie zvyšuje počet vyvedených mláďat, no používanie jedov (rodenticídov) spôsobuje sekundárne otravy dravcov [47:29].
Ekologizácia elektrických vedení: Najnebezpečnejšie sú takzvané rožné stĺpy (pod každým siedmym sa pravidelne nachádza uhynutý vták), preto energetici v okolí hniezdisk izolujú vodiče a prekladajú nebezpečné preponky [31:30].
Ako môže pomôcť verejnosť: Ak nájdete uhynutého vtáka pod elektrickým vedením, je mimoriadne dôležité nahlásiť ho organizácii Ochrana dravcov na Slovensku (napr. na e-mail dravce@dravce.sk), pretože zdokumentovaný incident slúži ako oficiálny podklad na urýchlené zabezpečenie daného úseku vedenia [50:24].